Leigh Bardugo ~ The Language of Thorns

 

Vďaka tomu po tej veci srdce ešte viac túži."

 

Leigh Bardugo som si spolu s jej Vranou šestkou hneď zamilovala. Jej štýl písania je výnimočný a jej budovanie sveta je neskutočné. Tak dokáže čitateľov vtiahnuť do deja a do toho sveta, ako keby ste tam priamo boli. A inak to nebolo ani s touto knihou. Totižto, nachádza sa tam šesť rôznych príbehov, s niektorými sme sa už mohli stretnúť aj vrámci Gishaverse, ale nie je nutné, aby ste mali prečítanú celú grishu aby ste si tieto poviedky užili. Dokonca nemusíte mať prečítanú ani jednu knihu a poviedky si aj tak viete zamilovať.

 

 

Ako som spomínala, štýl písania Leigh je famózny. Náročný, ale úžasný. Ja osobne som mala problém, keď som čítala Vraniu šestku v angličtine, ale aj napriek tomu som skúsila siahnuť po tejto knihe - a nemala som problém. Ani s Vranou šestkou to nebolo tak, že by som vyslovene nerozumela, len stavba viet a všetkého je náročnejšia ako u niektorých iných kníh. Našťastie, s tým som tu nemala problém. Kniha je vlastne akousi zbierkou 6tich poviedok a ja osobne som čítala zakaždým jednu poviedku pred spaním - čo bol skvelý nápad, keďže poviedky majú taký rozprávkovo-folklórny nádych.  Poviedky pochádzajú z rozdielnych častí Grishaverse ako Zemeni, Ravkan, Kerch a Fjerdan. Takže aj z toho je vidieť, že každá poviedka má iný nádych.

Prvou poviedkou je Ayama and the Thorn Wood, pri ktorej sa autorka inšpirovala príbehom o Minotaurovi, ale neuberá sa tým známym smerom. Naopak, príbeh naberá netypický smer, hlavná hrdinka nie je typickou hrdinkou, dokonca je takým vyvrheľom v dedine a preto ju posielajú, aby zachránila ich kráľovstvo - lebo môže získať slávu pre jej sestru, a keď sa jej stane niečo...no nevadí. Príbeh sa nesie v takom poetickom štýle, dokonca aj príbehy v samom príbehu sú poetické a úplne nekončia tak ako vy čakáte.

Nedá sa inak, než dať tejto prvej poviedke 5 hviezdičiek z 5tich.

Ďalšie tri príbehy sú z Ravky. The Too-Clever Fox, ktorá nesie prvky bájky a nachádza sa aj vrámci Grishaverse. Takisto ako predchádzajúca poviedka, aj táto má nečakaný zvrat a koniec. Hlavnou postavou je líška Koja, ktorý je veľmi prefíkaný, a už veľakrát ušiel smrti. Ale bohužiaľ, tentokrát na to doplatí. Celkovo mi prišla táto bájka taká milá, zlatá a má aj nádherné ponaučenie ako sa na správnu bájku patrí.

A preto dávam poviedke 4,5 hviezdičiek z 5tich.

Nasleduje príbeh The Witch of Duva, ktorá je inšpirovaná rozprávkou o Jankovi a Marianke (resp. Perníkovej chalúpke). Pri čítaní si zase raz myslíte, že sa jedná iba o obyčajný retelling, zasadení v Grishaverse, ale opak je pravdou. Príbeh má neskutočnú atmosféru a taký nádych nadprirodzeného a magického, že aj po dočítaní vo Vás ostane ten príbeh.

Poviedke nakoniec dávam 5 hviezdičiek z piatich.

A nasleduje posledný príbeh z Ravky, a to Little Knife. Yeva, hlavná hrdinka, je tak nádherná, až sa musí schovávať pred svetom, aby sa ľudia nepobili, kvôli jej kráse. A presne to sa rozhodne využiť jej otec, ktorý ju chce vydať za bohatého muža, najlepšie za princa. Vymýšľa si úlohu za úlohou, čoraz viac také, pri ktorých nikto iný by nemal mať šancu, len samotný princ. Je zbytočné hovoriť, že to neskončí tak ako čakáte - ale presne tak to je. Poviedka je plná magickosti a vy budete otáčať stránku za stránkou, len aby ste vedeli ako skončí.

Poviedke dávam nakoniec 5 hviezdičiek z piatich.

Poviedka The Soldier Prince, ktorá je inšpirovaná Luskáčikom, sa mi, paradoxne, páčila najmenej. Neviem prečo, ale akosi som sa nevedela vžiť s príbehom a hoci mal príbeh rýchly spád aj všetko, stále som sa nevedela do príbehu poriadne vžiť a stotožniť. Totižto, nápad aj všetko bol úžasne originálny, ako pri každej poviedke tejto knihy...ale celkovo, niečo mi chýbalo. Niečo, prečo sa mi nakoniec táto poviedka až tak nepáčila.

Preto dávam bohužiaľ tejto poviedke iba 3 hviezdičky z piatich.

Poslednou, a pre mňa najobľúbenejšou poviedkou, je poviedka z Fjerdanu, When Water Sang Fire. Možno to je aj tým, že práve z tejto krajiny pochádza Matthias, ale to je len taký detail. Pri tejto poviedke sa autorka inšpirovala Uršulou z príbehu o Malej morskej panny. Táto poviedka je aj najdlhšia, takže logicky aj najviac prepracovanejšia. Nachádzame sa vo vodnom kráľovstve, kde celá tá mágia pochádza práve zo spevu morských panien. Ulla ale nikdy

nemala kamarátky a nikto s ňou nechcel ani spievať. Až raz, je v škole priradená k Signy a zistia, že spolu sú neskutočne mocné. Tak ako aj malá morská panna, aj oni sa vyberajú na zem. V zemskom kráľovstve získa kráľovstvo ten z princov, ktorý kráľovi dá najväčší dar. A najmladší z princov, ktorý má najmenšiu šancu sa veľmi skamaráti práve s týmito dvoma morskými pannami. Nepoviem viac ako pokračuje príbeh, ale musím priznať, že príbeh bol pre mňa veľmi špeciálny a výnimočný. Rozhodne som si ho najviac zamilovala.

Preto tejto poviedke nemôžem dať inak ako 5 hviezdičiek z piatich.

 

 

Leigh Bardugo rozhodne vytvorila výnimočný príbeh, zbierku príbehov, ktorý je každý jeden výnimočný a špeciálny. Nielenže sa jedná o re-tellingy, prispôsobené štýlu písania Leigh, ale všetky majú neskutočný nádych a atmosféru. Táto kniha je pravá pre tých, ktorí nechcú momentálne čítať žiaden dlhý príbeh, ale oddýchnuť si pri úžasných poviedkach, na námety, ktoré veľmi dobre poznajú.