Všemocný boh slnka, svetla, liečiteľstva, umenia, lukostreľby, poézie, tanca a proroctiev naďalej trčí v koži smrteľníka Lestera Papadopoulosa. Z jeho nadprirodzených schopností mu nezostala ani jediná a telo nemotorného tínedžera, v ktorom sa ocitol, je len na zlosť. Diove odpustenie a svoje miesto na Olympe však získa späť, iba ak nájde staroveké zdroje proroctiev a oslobodí ich.Našťastie na to nie je sám – po boku má starého známeho Lea Valdéza, jeho draka Festusa a bývalú nymfu Kalypsó.
"Nikdy nehovor nič ako: zvládli sme to alebo bolo to ľahké. Prinesieš nám smolu!"
"Celá moja existencia je smola."

Apolón vždy patril medzi mojich najobľúbenejších bohov v svete Ricka Riordana. Teda nie že patril - stále patrí, dokonca sa teraz dostal na jednoznačne prvé miesto. No väčšina jeho vlastností, ktoré mám najradšej, sú práve tie, vďaka ktorým ho Zeus potrestal a poslal na zem ako smrteľníka. Po konci prvej časti som sa bála, že Apolón sa nám pomaly zmení na takého dobrého obyčajného človeka, ktorý už nebude tak sarkastický, namyslený, zábavný a večne flirtujúci Apolón. Našťastie sa tak nestalo. V minulom diely sme videli ako Apolón musel zachrániť prvé z 5 jeho orákul, pri čom mu pomohli aj jeho starí známi - Percy, Nico a Will. Tentoraz sa Apolón spolu s úžasným Leom a Kalypsó vydajú oslobodiť aj druhé oráklum -Trophoniovo, ktoré je ešte temnejšie a nebezpečnejšie.
"Buldozér," zašepkal.
"To má byť heslo?" nerozumel som.
"Nie. Potrebujem sa dostať k buldozéru. Vy dvaja zabavte tie kovové hlavy."

"Siete môžu byť pasce. Ale aj záchranné siete. Len musíš vedieť, kedy do nich skočiť."
Spočiatku som si myslela, že celá dejová linka sa bude točiť najmä okolo orákula, no aj keď sa to spomínalo často, myslím si že viac to bolo zamerané práve na druhého emperátóra a prekazenie jeho plánov, ktoré priamo súviseli s aj s Trophoniom. Veľa vám o tomto emperátorovi nepoviem, veď uvidíte sami, no on aj samotné orakúlum boli oveľa bližšie Apolónovi než v prvej časti. Celé sa to týkalo hlavne jeho minulosti a vecí ktoré doteraz ľutuje aj neľutuje. A presne toto bola časť ktorá ma na knihe bavila. Už od začiatku, keď sa dostali do Odpočívadla, mi bolo jasné, že sa nebude jednať o knihu plnú akcie a neustálych bojov. Aj keď ich tam bolo pomerne dosť, celé to bolo postavené na odhaľovaní proroctiev a minulých udalostí, na ktoré si Apolón postupne spomína. Všetky tieto príbehy boli dokonale podané a keďže milujem grécku mytológiu, o to viac ma bavili. Apolón si uvedomuje, že ako smrteľník vníma veľa vecí inak a tak postupne prechádza cestou zmeny k lepšiemu. No najlepšie na tom je, že napriek tomu nestráca ani štipku z jeho úžasnej osobnosti a stále z neho cítite toho namysleného boha slnka. K tomu všetkému, Rick nezabúda ani na to, že sa v knihe zaoberá témami, ktoré sú aktuálne a ktoré deti v tejto dobe riešia, a tak vysvetľuje prečo by sme nikdy nemali ľudí súdiť a dať im druhú šancu.
"Poďte k ohníčku, deti." Jeho úškrn vyzeral diabolsky, ovenčený tým oranžovým ohňom.
"Nič tak nezohreje ako rozpálený Leo!"
"Nič tak nezohreje ako rozpálený Leo!"

"Ty si boh slnka," uvažovala Thalia. "A nejaké iné božstvo z inej kultúry je tiež boh slnka?"
"Presne tak. Iný prejav rovnakej skutočnosti."
Kniha ma po celý časť bavila - mala všetko čo som od nej čakala : úžasný štýl písania a super postavy, zaujímavého záporaka, veľa príbehov z minulosti a zároveň aj veľa akcie. Už sa nemôžem dočkať pokračovania a dávam jej 4,5 kačičky!
Za recenzný výtlačok veľmi pekne ďakujem Albatrosmedia. Knihu si môžete kúpiť napr. TU