Blogtour: Autori zasypaní otázkami; part 01

Začala som písať knihy keď som bola vo svojich neskorých dvadsiatych rokoch. Vždy som mala rada písanie - pracovala som v reklame v mojich dvadsiatych rokoch, ale nie vždy som chcela byť autorkou. Napísala som iba pár kapitôl knihy The Dating Detox (ktorá nie je preložená do slovenčiny, želám si aby bola!) pre zábavu a aby sa moja sestra usmiala a potom som mala šťastie, našla som si agenta a mala som knihu publikovanú. Teraz som napísala už štyri knihy a piata vychádza na konci tohto roka.

Áno, vždy som chcela byť spisovateľkou, odkedy som bola malé dieťa. Keď som bola teeneger, napísala som veľa fanfictions a pokúsila som sa napísať svoju prvú knihu v šestnástich, ale to bolo desať dlhých rokov predtým ako som dopísala svoju prvú knihu. Cinder som začala písať v 2008 a bola to moja prvá kniha, ktorú som skončila a snažila sa dať publikovať - a stále mám pocit akoby som žila v rozprávke, že Cinder bola vybratá na publikovanie a má taký úspech.

Áno, vždy som chcela byť spisovateľkou. Ale nebola to zrovna praktická možnosť. Je to veľmi ťažké uživiť sa ako spisovateľka. Tak som šla na výšku študovať investičné bankovníctvo. Nanešťastie, nenávidela som to. Tak som ostala pri písaní.

Svoj prvý príbeh som napísal keď som mal okolo šesť rokov. Bola to jeden-odsek dlhá "Henry Huggins" fanfiction. Svoj prvý román som napísal na výške v skorých 90tych rokoch. Marťan je vlastne tretia kniha, ktorú som napísal (a prvá, ktorá nestála za nič).

Nie vždy som chcela byť spisovateľkou. Vždy som rada čítala a mala rada príbehy, ale len nedávno som začala písať. The Conspiracy of Us je moja prvá kniha, a začala som ju písať preto, lebo som chcela vypovedať tento príbeh! Najskôr som to písala pre seba a pre zábavu, a až na konci som sa rozhodla, že ju skúsim publikovať. 

Vždy som mala rada písanie, ale v USA nie je zrovna vo všeobecnosti byť autorom ako povolanie, ktoré pripadá v úvahu, hlavne nebolo  v období, keď som vyrastala. Dokonca aj teraz to nie je práca, ktorá zvyčajne platí dostatočne aby si sa uživila. Väčšina autorov, ktorých poznám majú aspoň ešte jednu prácu. 

Začala som písať knihy krátko po tom čo som skončila vysokú. Čitateľom som bola celý život, a časom som strávila letné prázdniny s knihou pripútanou k mojej ruke. Nakoniec, kamarát ma vyzval aby som napísala svoj prvý príbeh, a tak som ho napísala. Teraz si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné. 

Vždy som rada čítala. Ako dieťa, čítanie bolo mojou obľúbenou činnosťou. Zabralo to veľa času, ale nakoniec som si uvedomila, že možno dokážem vytvárať príbehy. Nezačala som brať písanie vážne až po polovicu mojich 20tich rokov a zabralo to okolo 15 rokov písania poviedok a pokúšania sa vylepšiť svoje písanie, kým som cítila, že som schopná napísať román. 

Začali sme písať knihy na strednej škole a začiatkom vysokej. Boli sme zanietené čitateľky keď sme vyrastali, a dostali sme sa až do bodu, kde sme cítili, že hľadáme knihu, ktorá ani neexistuje, pretože bola v našich hlavách. Becca začala písať ako prvá, a ja som sa rýchlo stala závyslá na čítaní jej príbehov. Pamätám si, že som sa vždy snažila čítať ponad jej rameno zatiaľ čo ona písala, pretože som potrebovala vedieť, čo sa stane. Očividne to nebol dobrý systém, a tak som začala písať svoje vlastné príbehy a čoskoro som si uvedomila, že to zbožňujem rovnako ako ona. Vždy sme sa považovali za spisovateľky, odkedy to je niečo, čo sme robili skoro každý deň, nie preto, že by sme museli, ale preto, že sme to zbožňovali. Nikdy sme si nemysleli, že to bude práca, v ktorej si spravíme kariéru. To sa nám zdalo ako sen. 

Začala som písať keď som mala deväť rokov. Napísala som knihu 'The Adventures of Betsy (Dobrodružstvá Betsy)' o mladom dievčati, ktoré sa dostane do rôznych zlých problémov. Vždy si chcela byť autorom? Ak 'deväť' je vždy, tak potom áno. 

Začala som písať keď som bola veľmi mladá, a napísala som časť knihy keď som mala okolo 10 rokov, ale nechcela som byť autorkou až do mojich 12 alebo 13 rokov. 

Písať som začala v polovici mojich tridsiatich rokov, zhruba 15 rokov dozadu. Nie vždy som chcela byť autorkou. Robila som iné práce, takisto ako vychovávala moje deti, ale jedného dňa som si pomyslela, že skúsim písanie ako hobby. Som prekvapená a potešená ako sa toto 'hobby' vyvinulo a teraz je to mojou prácou! 

Áno, vždy som vedela, že chcem byť spisovateľkou. Začala som písať počas školy, mala som strašný rukopis, nikto, okrem mňa, nevedel po mne prečítať moje príbehy ;-) Po škole som išla na univerzitu a spravila niečo úplne odlišné. Keď som mala 28 rokov, prekvapivo som publikovala svoju prvú knihu, ale zabralo to ešte veľa rokov, kým som bola schopná sa uživiť ako spisovateľka. 

Písať som začala keď som bola ešte malé dievčatko - mám plnú policu denníčkov zo škôlky. Vždy som písala príbehy a veľa čítala. Až po univerzite som ale začala brať písanie vážne. Začala som blogovať keď som žila v zahraní v Južnej Koree a svoju prvú knihu som dokončila keď som cestovala po Indii. Myslím, že som vtedy mala 24 rokov. Svoju prvú zmluvu na knihu som nedostala skôr ako v tridsiatke, myslím. Stálo to ale to čakanie. Vždy som chcela byť spisovateľkou, ale vždy som sa veľa zaujímala aj o divadlo, takže sem tam som sa viac starala o režírovanie a herectvo, a sem tam som sa viac zaujímala o písanie. Mojím snom, od malička, bolo publikovať knihu. 

Vždy som chcela byť spisovateľkou! Písala som knihy odkedy som bola veľmi mladé dieťa - jedna z mojich prvých spomienok je ako som spravila veľa rukou kreslených obrázkových kníh, ktoré som predávala v limonádovom stánku. 

Vždy som písala, ale nie vždy som chcela byť autorkou. Bola som naučená, že vymýšľanie príbehov je niečo, čo robili deti. Nepoznala som žiadnych dospelých, ktorí by boli umelcami, a nikdy mi to nepripadalo možné, až pokým som nebola na vysokej a nemala som moju prvú hodinu písania príbehov s autorkou. Potom už bolo písanie jediné, čo som chcela robiť. 

Určite som vždy písala. Písanie bolo hlavnou časťou môjho života- tak isto ako aj čítanie - príbehy som začala písať keď som mala päť alebo šesť rokov, pravdepodobne. (Aj keď sa nemôžem zaručiť za kvalitu tých príbehov...) Takže, vždy som vedela, že budem mať písanie nejakým spôsobom v mojom živote, áno, aj keď, nemyslela som na to ako "byť spisovateľkou." 

Nie, nechcela som byť spisovateľkou, dokonca som sa hanbila, že niekedy trávim voľný čas tvorbou namiesto toho, aby som bola vonku, takže som sa nikomu nepriznávala. Nepriznávala som sa, ani keď mi už vyšli prvé tri knihy. Všetko to začalo v štrnástich, bola som šiestačka na základnej, a s kamarátkou sme sa dohodli, že si pod stromček napíšeme nejaké kratšie príbehy z reálneho prostredia našej školy. Vtedy som zistila, že sa v tom vážne vyžívam a už ma to nepustilo. Písala som si príbehy s fantasy prvkami, prvý realistický príbeh bol práve Džínsový denník, ktorý som začala robiť ako sedemnásťročná. Keď som mala 21, náhodou som si ho znova prečítala a napriek časovému odstupu sa mi (na rozdiel od mojich predchádzajúcich kníh) páčil, tak som ho upravila, prerobila a v roku 2007 ho skusmo poslala do vydavateľstva, či mi nedajú aspoň spätnú väzbu. Odvtedy sa v tom veziem.